histórie
Objavili sa staroveké grécke ozubené kolesá
Na Západe, v roku 300 pred Kristom, starogrécky filozof Aristoteles vysvetlil problém prenosu rotačného pohybu pomocou bronzových alebo liatinových ozubených kolies v „Mechanických problémoch“. Slávni grécki učenci Aristoteles a Archimedes študovali ozubené kolesá. Slávny grécky vynálezca Gutisibios rovnomerne vložil kolíky na okraj pracovného stola s kruhovým tanierom, aby sa spojil s kolíkovým kolesom. Tento mechanizmus použil na gravírovanie. Toto je asi 150 rokov pred Kristom. V roku 100 pred Kristom vynašiel alexandrijský vynálezca Herron počítadlo kilometrov, v ktorom sa používali ozubené kolesá. V 1. storočí nášho letopočtu sa ozubená prevodovka používala aj vo fréze s vodným kolesom, ktorú vyrobil rímsky architekt Pidobis. V 14. storočí sa v hodinách začali používať ozubené kolesá.
Obdobie neskorých bojujúcich štátov zo železného bronzu
V prvých rokoch východnej dynastie Han (1. storočie nášho letopočtu) už existovali ozubené kolesá s rybou kosťou. Vozidlo s kompasom a bubnové auto Jili, ktoré sa objavilo v období troch kráľovstiev, prijali prevodové systémy. Vodou rotujúce nepretržité mletie, ktoré vynašiel Du Yu v dynastii Jin, prenáša silu vodného kolesa na kamenný mlyn prostredníctvom ozubených kolies. Najstarším záznamom o prevodovom systéme v historických knihách je opis vodnej armilárnej sféry, ktorý v roku 725 vytvorila skupina dynastie Tang a Liang Lingzan. Vodný dopravný nástroj a Xiangtai (pozri starodávne čínske hodinky) vyrobené v dynastii Severná Song používali komplexný prevodový systém. V dynastii Ming zaznamenal Mao Yuanyi „Wu Bei Zhi“ (napísaný v roku 1621) ozubený prevod. V ruinách starovekého mesta Anwuji v provincii Hebei vykopaných v roku 1956 sa našla železná rohatka. Priemer kolieska je cca 80 mm. Aj keď je poškodená, kvalita železa je dobrá. Po výskume sa potvrdilo, že to bolo od konca obdobia bojujúcich štátov (3. storočie pred Kristom) až po produkty počas dynastie Western Han (206 pred Kristom až 24 po Kr.). V roku 1954 bola v Tiejiaya, okres Yongji, provincia Shanxi, objavená bronzová rohatka. S odvolaním sa na artefakty objavené v tej istej jame možno dospieť k záveru, že ide o pozostatky dynastie Qin (221 pred Kr. -206 pred Kr.) alebo ranej dynastie Západnej Han. Koleso má 40 zubov a priemer cca 25 mm. O použití rohatkového prevodu sa doteraz nenašli žiadne písomné záznamy a špekuluje sa, že môže slúžiť na brzdenie, aby sa zabránilo prevráteniu nápravy. V roku 1953 bol v dedine Hongqing v okrese Chang'an v provincii Shaanxi objavený pár bronzových ozubených kolies s rybou kosťou. Podľa analýzy hrobovej konštrukcie a hrobových predmetov možno určiť, že pár ozubených kolies pochádza z ranej východnej dynastie Han. Obe kolieska majú 24 zubov a priemer cca 15 mm. Hengyang a ďalšie miesta tiež našli rovnaký výstroj rybej kosti.
Schéma štruktúry prevodovky vo "Wu Bei Zhi"
Už v roku 1694 francúzsky učenec PHILIPPE DE LA HIRE prvýkrát navrhol, že evolventu možno použiť ako krivku zuba. V roku 1733 navrhol Francúz M.CAMUS, že spoločná normála dotykového bodu zubov ozubeného kolesa musí prechádzať uzlom na stredovom spojení. Keď sa pomocná okamžitá stredová čiara len otáča pozdĺž okamžitej stredovej čiary (rozstupovej kružnice) veľkého kolesa a malého kolesa, dva profily zubov tvorené tvarom pomocného zuba pevne spojené s pomocnou okamžitou stredovou čiarou na veľkom kolese a malé koleso Krivky sú navzájom konjugované, to je CAMUSova veta. Berie do úvahy stav záberu dvoch povrchov zubov; výslovne stanovuje moderný koncept trajektórií kontaktných bodov. V roku 1765 Švajčiar L. EULER navrhuje matematický základ pre analytické štúdium profilu evolventného zuba a objasňuje vzťah medzi polomerom zakrivenia krivky profilu zuba a polohou stredu zakrivenia dvojice ozubených kolies zaberajúcich. Neskôr SAVARY túto metódu ďalej dokončil a stala sa rovnicou EU-LET-SAVARY. K aplikácii profilu evolventného zuba prispieva ROTEFT WULLS, ktorý navrhol, že evolventné ozubené koleso má výhodu konštantného pomeru uhlovej rýchlosti pri zmene stredovej vzdialenosti. V roku 1873 nemecký inžinier HOPPE navrhol profil evolventných zubov ozubených kolies s rôznym počtom zubov pri zmene uhla tlaku, čím položil ideologický základ moderných variabilných ozubených kolies.
Koncom 19. storočia sa postupne objavil princíp metódy generovania ozubenia a špeciálne obrábacie stroje a nástroje, ktoré tento princíp používali na rezanie zubov. Pri rezaní zubov, pokiaľ je rezný nástroj mierne posunutý z normálnej polohy záberu, je možné na obrábacom stroji pomocou štandardného nástroja vyrezať zodpovedajúce posuvné ozubené koleso. V roku 1908 spoločnosť MAAG zo Švajčiarska študovala metódu posunu a vyrobila tvarovač ozubených kolies na tvarovanie ozubených kolies. Neskôr britská BSS, americká AGMA a nemecká DIN postupne navrhli rôzne metódy výpočtu pre posun ozubených kolies.
Ranná výstroj z bronzovej rybej kosti Han
Aby sa zlepšila životnosť ozubených kolies na prenos sily a znížila ich veľkosť, okrem zlepšenia materiálov, tepelného spracovania a štruktúry boli vyvinuté ozubené kolesá s kruhovými oblúkovými zubami. V roku 1907 Brit FRANK HUMPHRIS prvýkrát zverejnil tvar oblúkového zuba. V roku 1926 získal Švajčiar ERUEST WILDHABER patentové právo na čelné ozubené koleso s kruhovým oblúkovým profilom zubov. V roku 1955 sovietsky ML NOVIKOV ukončil praktický výskum ozubených kolies s kruhovým oblúkom a získal Leninov rád. V roku 1970 inžinier britskej spoločnosti ROLH-ROYCE RM STUDER získal americký patent na ozubené kolesá s dvojitým oblúkom. Tomuto druhu výbavy ľudia venovali čoraz väčšiu pozornosť a zohrali významnú úlohu vo výrobe.
Ozubené kolesá sú ozubené mechanické časti, ktoré môžu navzájom zaberať. Sú široko používané v mechanickom prenose a celej mechanickej oblasti. Moderná technológia ozubených kolies dosiahla: modul ozubeného kolesa je 0,004 až 100 mm; priemer ozubeného kolesa je od 1 mm do 150 metrov; vysielací výkon môže dosiahnuť 100,000 kilowattov; rýchlosť môže dosiahnuť stovky tisíc otáčok za minútu; druhý.
S rozvojom výroby sa dbalo na stabilitu chodu ozubených kolies. V roku 1674 dánsky astronóm Romer prvýkrát navrhol použiť epicykloidu ako krivku profilu zubov na získanie hladkého chodu.
Počas priemyselnej revolúcie v 18. storočí sa technológia ozubených kolies rýchlo rozvíjala a v oblasti ozubených kolies sa uskutočnilo množstvo výskumov. V roku 1733 publikoval francúzsky matematik Cammy základný zákon o sieťovaní profilu zubov; v roku 1765 švajčiarsky matematik Euler navrhol použiť evolventy ako krivky profilu zubov.
Odvalovacie a obrážacie stroje, ktoré sa objavili v 19. storočí, vyriešili problém masovej výroby vysoko presných ozubených kolies. V roku 1900 Profort nainštaloval diferenciálne zariadenie na odvaľovaciu frézu, ktoré dokázalo spracovať na odvaľovacej fréze špirálové kolesá. Odvtedy sa odvaľovacie zariadenie odvaľovacieho stroja stalo populárnym. .
V roku 1899 Lasher prvýkrát implementoval schému radenia prevodových stupňov. Posuvné koleso môže nielen zabrániť podrezaniu zubov ozubeného kolesa, ale tiež prispôsobiť stredovú vzdialenosť a zlepšiť nosnosť ozubeného kolesa. V roku 1923 Wilder Haber zo Spojených štátov prvýkrát navrhol ozubené kolesá s oblúkovými profilmi zubov. V roku 1955 Sunovykov vykonal hĺbkový výskum oblúkových ozubených kolies a oblúkové prevody sa potom použili vo výrobe. Toto ozubené koleso má vysokú nosnosť a účinnosť, ale nie je také jednoduché na výrobu ako evolventné ozubené kolesá a vyžaduje ďalšie zlepšenie.
